V rámci svojej práce prichádzam s angličanmi do styku v zásade dvoma spôsobmi. Hovorenou rečou a e-mailom. V prípade, že sa rozprávame, je to relatívne jednoduché. Predstavím sa normálne svojim menom a anglánovi zapne škótske meno Ian (Iain) a vedia ho (aspoň približne)vysloviť. Ak však posielam e-mail a až následne sa dostaneme k hovorenej komunikácii, je zle. Z môjho krstného mena sa stáva niečo ako Žán alebo Džán.
Nedávno som mal konferenčný hovor na ktorom sme sa snažili vyriešiť jeden technický problém (úspešne). Keď sme končili tak sa chcel prjektový menežér všetkým menovite poďakovať a ja som z ničoho nič bol "ten francúzsky chlapík".
Často sa mi stáva že mi nedôjde e-mail, pretože si niekto myslí, že sa volám Yan (Ian, Iain). Niekedy je jednoducho e-mailová adresa meno.priezvisko@firma.com prekliatie. Ale na druhej strane ďakujem bohu, že sa nevolám napríklad Branislav alebo Kristiján.
Svojho času kolega z jednej partnerskej medzinárodnej korporácie prešiel z českej pobočky do americkej centrály. Po asi dvoch mesiacoch bol z obyčajného Honzy Nováka zrazu John Nowak. Všetci sme ho vtedy mali za blba. Ale s odstupom času ho začínam celkom chápať ...
