Údolie plné prekvapení 2

Chata

Náš známy z prvého príbehu, ten, čo mu svokru ukradli, staval chatu. Za dedinou, ďaleko na samote. Betónové základy, ale inak bola celá drevená. Veď mal kamaráta rubača, tak čo by nespravil drevenú. A ako voňala borovicou. Keď už bola hotová, objavili sa prémie. A tak padlo rozhodnutie dorobiť ústredné kúrenie. Zohnali sa podpultové radiátory, rozvodné trubky a z práce sa požičal acetylén na zváranie. Aj s kolegom, zváračom. Veď, čo by nešiel za flašku. A už sa makalo. Kotol v predsieni, radiátory, trubky naťahať, kĺby navariť a popritom samozrejme slivovička, borovička a kde tu prekladané pivkom. Za štyri hodinky bola práca hotová a chlapi si políhali pod strom v záhrade a pospali. Asi ich ťažká práca zmorila. A v chate pri jednom zvare začala tlieť doska, potom dymiť, až nakoniec zahorela jasným plameňom. A keď sa páni stavitelia prebrali z obedňajšej siesty, z chaty zostali len základy, kotol a krásna konštrukcia aj s radiátormi.

Poľovačka

K príjemnému spestreniu života patrí aj lov. Hlavne keď je taký na úrovni. Popijeme, sadneme na kone, odvezieme sa k posedu, priviažeme kone, vyštveráme sa hore a čakáme na jeleňa. Čakanie sa samozrejme spríjemňuje alkoholom. A tak páni lovci pozerajú na čistinku a popíjajú. Ale potichu, jeleň sa môže objaviť každú chvíľku. A jeleňa nikde. Tak pijú ďalej. Až tu zrazu. Potvora vysoká vystrčí hlavu z kríkov na čistinku a pomaly spása mesiacom ožiarenú trávičku. Spriedovca šepká veľkopánovi: " Vidím parohy. STRIEĽAJ!" BUM A jeleň padá k zemi. Páni lovci takmer zoskakujú z posedu, to že kone dolu akosi chýbajú si nikto nevšíma. A hupkom ku koristi. Keď však došli na lúku, zbadali, že jeleňovi tie parohy akosi chýbajú a že to vlastne nieje jeleň ale veľkopánov obľúbený gaštan, čo sa zatáral spod posedu. A keď sa ešte tri roky po tej slávnej poľovačke odvážil niekto pred veľkopánom zaerdžať, koledoval si o dávku z brokovnice.