Jan Matis
UDH: Teroristi
Kedysi dávno som počul príbeh o teroristickom útoku v nemenovanej pobočke jednej banky.
Momentálne žijem v Anglicku. Som extrovert so sklonmi k pozitívnemu pohľadu na svet. Zoznam autorových rubrík: Staviame dom, Spoznávame Anglicko, Banícke príbehy, História, V politike, Ako na to, UDH, Zo života, Nezaradené
Kedysi dávno som počul príbeh o teroristickom útoku v nemenovanej pobočke jednej banky.
Poznáte ten vtip o bačovi a zahraničnom turistovi? Ako turista skúša po anglicky, po nemecky, po taliansky a nakoniec odíde s dlhým nosom? A ako na to honeľník skonštatuje, že by sa aj oni mali cudzie jazyky učiť? A ako to bača uzavrie: "A načo? Pozri aj ten, koľko ich vedeu a čo sa dozvedeu?" Tak ja mám z udh podobný zážitok.
V malej komunite sa nič neutají. Nikto je známy ako smilník, niekto ako bitkár a niekto zase ako zlodej. Výhoda je v tom, že problémy sa dajú vyriešiť jednoduchým osobným rozhovorom.
Už som tu údolie prekvapení spomínal. Práve prvá časť ma inšpirovala k tomu, aby som začal písať príbehy z UDH.
Veru, my na dedine máme aj taxíky a onakvejšie ako vy v meste. Aj čerstvý vzduch do nich prúdi, aj vtáčiky štebocú....
Minulý rok, začiatkom jesene, sme boli na prechádzke. Nie že by to bola jediná prechádzka v mojom živote. Ale táto mi celkom utkvela v pamäti.
Babka od susedov každý rok posiala na opustené hroby nejaké kvetiny. Aby cintorín vyzeral krajšie.